Vittorio Pasquali

Come potete notare accanto al nome non indico mai il titolo di studio e lo faccio di proposito in quanto voglio sottolineare il rapporto che esiste tra le persone “del sasso” e di una certa età; l’unico titolo che utilizziamo è quello di “amico”.

Detto questo, Vittorio Pasquali è un personaggio che si è sempre adoperato per la vita sociale della nostra città infatti: lo vediamo, nel 1972, come socio fondatore del Moto Club Bobbio di cui fu anche il primo presidente; nel 1981 fu socio fondatore della Ra Familia Bubieiza e anche di questa ne fu presidente per diversi anni; nel 1985 fu socio fondatore del Lions Club di Bobbio; nel 1983 fu anche giudice conciliatore del Comune di Bobbio.

Nel 1990 si candida alle elezioni Comunali di Bobbio ed entra nell’Amministrazione Comunale in un primo tempo come consigliere Anziano per aver ricevuto il maggior numero di voti dalla cittadinanza e successivamente come sindaco fino al 1995. Durante il suo mandato, come sindaco, promosse il gemellaggio con la città austriaca di Ybbs, ripristinato la Fiera di San Giovanni, ideato la Sagra della lumaca e appoggiato le varie iniziative pittoriche, storiche, musicali e turistiche organizzate dalle varie associazioni.

Nel 1991 cura la ristampa del libro “Monografia di Bobbio” del 1859 di Daniele Bertacchi.

Nel 1992 cura la ristampa dello Studio Storico Architettonico di Hermes Balducci su “Monastero di San Colombano e il suo mosaico”.

Nel 1993 pubblica il volumetto “Ris e sfuiaren Bobi l’è nos”, una ricerca storica sugli eventi dell’anno 1805-1806 inerenti alla presa d’assalto della Città di Bobbio da parte dei montanari, briganti piacentini contrari al regime napoleonico.

rivoltosi al grido di “Ris e sfuiaren, Bobbi l’è nos” occuparono la città e vi rimasero per oltre 10 giorni.

Nel 2004 pubblica “La provincia di Bobbio post napoleonica”; ricerca storica sulla descrizione del territorio e dell’economia della Provincia di Bobbio nell’anno 1814.

In molte occasioni pubbliche ha recitato poesie dialettali del nostro poeta Pietro Mozzi dimostrandosi un ottimo intrattenitore e in altre particolari occasioni recita suoi componimenti.

Ecco di seguito di seguito le composizioni

E strè ad Bobi

A Bòbi i han cambiè
ar nùm de vii e ar nùm de strè.
L’ètar dé a s’era ens u Castlè,
vèrd en èria, s’ona tabèla
nèigra, par gnént bèla
a gh’è scrìt tüta incavè
ona bèla nuvitè,
Contrada del Castellaro,
a ma starnìs, am vègna frèd
e par curiusitè am mèt a girè.
En San Giusép, ens a strèta di Murnè
a gh’è scrìt, Vicolo di Porta Cebolla,
a vègn śö, tàca ra Pretura,
sémpar s’a tabèla scüra
Contrada dell’Ospedale,
ent’a Contrè di Màt, Contrada di Borgo Ratto,
dréra ar Dòm, tàca a ra cà ad Miscion,
ens a strèta du Purtusel, Vicolo del Pertusello,
ens a Rampa du Rì Müt, strada del Romito,
ens a Strèta di Parvé, Vicolo dei Peveri.
Ed adsé via par via, strè par strè
i han tut cambiè.
A ra admàn am sô enfurmè
i m’han dìt adsé che i han cambiè
ar nùm de strè
par fè savèi ai furesté
cm’a l’éra Bòbi ent i temp endré.
Ma a stretta di Murnè a l’è Vicolo di Porta Cebolla,
a Contrè di Màt, Contrada di Borgo Ratto,
u Pertusèl, Vicolo del Pertusello,
a Rampa du rì müt, Strada del Romito
a Strèta di Parvé, a l’è Vicolo dei Peveri,
di nòstar Vèc a gh’è restè
sùl di nùm tüti sturpiè.

Classe 1937 la festa dei sessantenni

25 an ad matrimoni ( a mia moglie Adriana)

A ièn ventisincu àn ch’am sô spuśè,
am pèra iér,am pèra davèi ensugnè.
Am ricôrd a mia Mama,u me Pupè
che u piansìva sénsa on parchè
a i éra làgrim ad cumusiòn
da òm brèv , on òm fôrt ,on òm bòn.
Mé a s’éra cme ensumentìd
vardèva tüti cón ona fàcia da fèsta,una bùca da rìd,
am parìva da ès lé a festegiè
on ètar che us fèva spuśè.
A mia dòna,envéci, a l’éra connta,
am gha parìva vèira da stèm a rénta.
A s’éra fàta tüta bèla,
è a gh’eva un caplìn,ona vestinéna e sùra ona mantèla,
en fàcia a brilèva cme ona stèla,
ona stèla, ad ra maténa,
ch’a lüśa méno, ma pròpi par cùl a l’è püse féna;
sò mèr,a siùra Iòle,a parìva férma ens e mòl
an sèva mìa se baśèm e sàltem ar còl
o gìrem ra fàcia scüra
parché agh purtèva vìa a fiöra,a sùa creatüra.
A gh’éra tànta e tànt’ètra gént
ché a g’hô tüt cièr che ent ra mént,
ma s’a fô tànt par numinèla
an sô pö dònda serchèla,
am sa śgarbùia nùm e fàt
e u mé sarvèl u fà da màt.
E……… dar témp a n’è pasè…………
Ma crèdam Adriana , par mé a t’é restè
cme u prìm dé ch’a t’hô baśè.

Annotazione

Il 20 gennaio del 1988 ho festeggiato con familiari ed amici il mio 25 esimo anniversario di matrimonio.

A mia moglie ho dedicato questa filastrocca.

Ra Gràsia

Ave Maria Mater Dei
Ave Maria Madre di Dio,
Ave Maria Mater de Dios,
Ave Maria Mèr de Dieu,
Ave Maria Getter Mater.

Che confusiòn che gaśaghè
par pèrdas on sìt mèi che custi an sa pudìva truvè.
Suma a Lurdes a gh’è gént ch’a và, gént ch’a vegna,
nt en divìśa, gént cὀn en màn on ensègna,
nt che cὀn e carusèl i compàgna i malè
a ra gròta ad Bernardèt par fèia grasiè.
I negòsi i vénda ad tüt, camìś, tùvai, mistè,
lìbar cὀn scrìt ra stôria ad ra gént ch’l’è stàta miraculè.
E và bèn, da śà chè sùma ché,
a mìa manéra, a vöi preghè ànca mé,
a g’hô tànti rôb da fèm pardunè, tànti gràsi da serchè
e adsé am mèt a preghè.
Prégh par i malè, par i diśgrasiè,
par ra gént ch’a g’hà fàm e an g’hà gnént da mangè.
Prégh ensùma parchè tüta l’lumanitè
a pòsa vìv tranquìla, sénsa tribülè.
Am pèra da sugnè, a véd ra gént ch’a pàsa e an sô gnàn ch’i l’è.
A vèd Bocardo, Mìgri, Don Ciśìn, ar maresciàl e u fïö ad Montebrün.
Capìs che a ièn lù ma, im ma pèra ansün.
An sô mìa se hô preghè par on minüt, p’r on’ùra, p’r ona giurnè.
Ar fàt a l’è che quànd am sô arsüdè,
am sô incört davèi preghè par tüti e, ad mé, am sô dasminghè.
Cὀśa vöt ch’a dìga, se cùsta l’è ra gràsia ch’am sô meritè
en mèś a tüta cùla confüśiòn, cùl gaśaghè
a gh’èva pagüra da perdam, envéci am sô ritruvè.

Nel mese di maggio dell’anno 1996, ho partecipato al pellegrinaggio a Ludes con la compagnia di Don Malalacalza ,sacerdote partigiano e carismatico ,conosciuto con il nome di “Libero” nelle brigate partigiane e “ Don Cisin “ dalla popolazione Bobbiese.

Pensavo “ Loudes” come una cattedrale aperta dove tutto era silenzio e raccoglimento mistico .Dove i miracoli si potevano vedere e toccare con mano e le grazie toccavano solo ai meritevoli. Al primo approccio non è stato così ,ma poi qualcosa è successo

Pietro e Gabriella oggi sposi

Incö an sô mìa ar parchè ,
ma am pèra da avèigha trì fiö da fȩstegiè
Invéci, a l’è u Silvio che l’ha spuśè
Pietro e Gabrièla ch’ a iènn nün a diśnè:
“vìva i spùś dònca, cón quàtar nùś,
n quàtar nisör e vìva e bèi fiör”.
Me a Gabrièla m’arcôrd i prìm dé ch’l’è gnìda par cà
o sénti ona vùś növa,ona vùś da fiöra
e cón Adriana a g’hô admandè,
ma chelé côśa l’è gnìda a serchè
e lé a ma dìt, l’è stàt u Pietro che a l’ha envidè
a da alùra se n’avdìvmla mìa agh tuchèva andèla serchè.
A l’è stàt ar destìn che i ha fàt incontrè
a da alùra in se mèi pö lasè.
Ent ona famìlia quànd a sa spùśa on fiö o ona fiöra,
u dìs par mé, p’r a Adriana,
par Bruno e p’r’a Romana
l’è tànt cme ent ona canténa
a bùia ar vìn növ ent ona tèna,
ar vìn vèc ch’l’è śa stagiunè
us sénta frìś,u vurìsa parlè
u gh’avrìsa tànti rôb da dì,tànti consìli da dè
ma pô dòp quànd armòla ra buìda,ognün u và p’r a sua strè.
Se ra faréna l’è bòna e ra pàsta a l’è bèn amnè
ar pàn u léva ànca ens u fugrè.
E prumìs che av sì scambiè incö a ièn realtè
ra parténsa l’è bòna dònca, ma as pô sémpar sbaliè
ra vìta l’è lònga e a g’hà tànti parchè.
I augüri che me incö am sént da fè
a l’è che i nòstar Spùś i gh’àbia sémpar da bacaiè
ch’i gh’àbia sémpar on pô da avèi e on pö da dè
parché stè a rénta sénsa tribulè
vö dì vìv ensèma ,sì,ma ès mìa spùśè.

“ Viva gli sposi”

Annotazioni

Il giorno tre settembre 1994 mio figlio Don Silvio a celebrato il matrimonio del fratello Pietro con Gabriella .

A loro ho dedicato questa filastrocca

A Maurizio e Patrizia oggi Sposi

Dar témp a n’è pasè ma ànca Géri u s’é spùśè.
Am pè ona rôba strèna vèdal sùl cón ona sutèna,
lü che e dòn u i fa vègn màt
ugh śöga dréra cme on gàt cói ràt
l’ùm sentìd pö d’ona sìra
a dì bàsta a voi finìla
ma pô dòp quànd a gnìva dé
l’éra prònt a turnè endré.
Incò suma ché a festegiè
a Patrizia ch’l’a l’ha striè
a gh’è i amìś a gh’è i parént
tüti alégar tüti connt
tüti i pénsa a festégiè
a rìd a bèiv e a schersè
ma i parént sìa ad lü che ad lé
i pénsa on pô ànca i témp endré;
u Lino l’è ingumìd ,l’è emusiunè,
Giuliano un sà cme fè
pè che u pénsa, sénsa Patrisia
ma farô ch’a mìa pigrìsia,
Curina, envéci, a l’è sulevè
a pénsa ai nvüd ch’a g’hà ninè.
A ièn mumént ad cumusiòn,
en Céśa, a gh’èvma tüti on pô’ ad magòn
ma adès, perdìnci, trùmal vìa
evìva i Spùś e tànta alégria.
A gh’a scumèt a vöi śüghè
che ànca dar Ciél i stàn a vardè
e Carlìno tüt connt
pè che u dìga, Celestìna a sùm gnìd parént.
mpar sôd, salüt,unùr,
nga vìta e tànt amùr

Viva gli sposi

Annotazioni :Maurizio detto Gerri e Patrizia si sono sposati il giorno erano presenti tatti amici e tanti parenti. Mancavano il papa di Maurizio “Carlino” e la Mamma di Patrizia,”Celestina” purtroppo già deceduti e si immagina che dal cielo partecipano contenti.

A mio figlio Silvio oggi Prete

Incö u me Silvio l’ha dìt a sua prima mèsa,l’è tüt’ enlüminè,
l’ha rùt ar pàn u l’ha benedìd e u l’ha dàt a tüti da tastè
l’ha fat cme ar Signùr u g’ha dìt da fè
incö a l’è u pö grànd ad tüti chìl ch’a gh’è che a stè.
Ma me mu ricôrd ent i témp pasé
quand a l’éra a Pavia a fès uperè
e quand u s’è rùt u bràs ent ar śüghè,
quand l’andèva ar Pènaś a siè,
quand u s’e rùt a gamba ent ar caschè,
quand l’andèva a scòla e u fèva studiè,
quand u m’hà dìt……….., pupè
a vô a fèm Prèv,avèitla mìa a mè.
M’è gnìd on grùp en gùra,an sô pö stàt bòn ad parlè.
Ar Prèv, me an gh’èva mèi pensè,
l’è pròpi vèira ar mònd a gh’è sémpar da emparè,
quand ad crèd da ès a pòst a l’è ùra da cmensè.
E bèn stu bucòn che i m’han fàt mangiè
u m’è andàt sì a l’ardùśa ma dòp am sô arpiè,
vöt śüghè,che ar Signùr u pénsa da premiè
ànca i genitùr di fiö ch’u fa pretè?.
Am sà chèr pensèla adsé,a dar dübi am làs ninè.
Par u me Sìlvio ,augür envéce che u pösa realiśe
i pö bei sógn che on òm u rièsa a enmaginè
p’r’incö a vöi che u sàpia che ànca u sò Pupè
ntar ad lü us sénta tüt enlüminè .

Annotazioni:

il 12 aprile 1991 ho festeggiato con familiari ed amici la prima messa di mio figlio Silvio Sacerdote

A lui ho dedicato questa mia filastrocca.

Marcello e Pinuccia oggi sposi

Se la gente ben m’accoglie
qui a Piacenza prendo moglie,
pèra che l’àbia dìt on bel dé,
u nòstar Marcello lé par lé,
e d’alùra, mèśda e gìra
a ra matìn, ad miśdé ed ad sìra,
on bèl dé par a cité
a murùśa l’ha truvè.
Par savèi dònda a stèva
cùl babòs u la pedinèva
e on bèl dé ent ona vìa
u trôva scrìt “Pellicceria”
e d’alùra tüti i Bianchi
ad plìs, giubòt e guànti,
i n’han tànt tralmént crompè
che Pinuccia a s’è enamurè
e .. l’amùr, l’amùr a l’è tànt cm’on fiùr
u prufùma e u mànda odùr,
ma par tegnōl frèsch e bèl
agh vö pasiénsa e tànt sarvèl,
agh vö di fiö chi s’afesiòna
sìa a u nònu che a nunòna,
agh vö di fiö chi fàga tribülè
sìa a màma che u pupè.
Ra pasiénsa a g’hì da serchèla,
ar sarvèl un và mànca mìa
se p’r i fiö an sì mìa cme fè
andì da i vòstar a fèval ensgnè,
mé an pös ètar, par fè bèl
augurèv u mé solìt riturnèl
séempar sôd, salüt e unuùr
lònga vìta e tànt amùr

Michele e Valeria oggi sposi

Pìrla e meśda,
rònda gìra e tègnia dèśda,
finalmént agh sùma rivè,
da savèiva maridè
pö ad déś àn a gh’è vurìd
par fè e rôb tüti par pulìd,
ma fà gnént, stu gràn pàs,
te Michlìn sénsa fracàs
at l’hé fàt da galantòm,
t’hé purtè Valeria en Dòm,
on pô ad céśa on pô d’ôfìsi,
sént butìli en sacrifìsi,
on diśnè ròmp e còst
e Valeria l’è śamò a pòst.
S’ànca gnìsa séś o sèt fiö,
ebèn, pasiénsa tìra sö,
ti tìr sö sénsa fadìga
parchè a gh’è a nòna ch’ai nudrìga.
Sémpar sôd, salüt e onùr
lònga vìta e tànt amùr;
a l’è l’augüri frèsch e bèl
ché a Bòbi, ai spùś nuèl.

Viva gli sposi!

Brendòś

Sesànt’àn che bèl’etè
s’at vèrd endré at pèra da vulè
sùra i deśidéri e speràns e i fàt ch’a t’è capitè.
Là en fônd at ta vèd quànd a t’ér bàgai,
quànd at surtìv p’r andè a śüghè
pô Avanti quànd a t’ér enamurè.
E sémpar püsè sö
quànd ancùra a t’ér on fiö:
ra fèsta di vént’àn, quànti bài
quànti vèrs, quàntu rìd e quànti śgài.
E pô i quarànta …. i sinquànta ..
I àn i pàsa, u mèral u cànta.
Quànd at rìv ai dé d’incö
i ricôrd is mücia sö
e cme föi quànd a bùfa ar vént
i vùla vìa e ‘t rést có gnént.
Ma incö ch’a ricurdùma i nòstar àn,
scurdùmsa tüt, ànca i malàn!
E i bicér alvùma sö,
Auguri a tutti …. sùm sémpar fiö

A mia suocera Iolonda Alberti (19 luglio 1999)

Adès nün sùma cme ona lüś śmôrsa
ent ona sìra scüra
chisà se dar ciél a Sua preśénsa
sentirùma ancùra

A mio nipote Vittorio

Sérna tüti agitè
ün tàca l’ètar
s’e cadrégh ad fèr plastifichè.
Ad nàns a nün a gh’n’éra a d’iètar
A Cudògn repèrt maternitè,
séś d’daśné dümìla quàtar:
che bèla giurnè!
Trèi paròl, quàtar ciaciàr,
s’ar témp ch’a l’è pasè.
Pàsa on enfermé, ne pàsa on ètar,
adsün a pèrla, i pèra embalsamè,
i vàn, i vègna, n’hô contè quàtar.
Dòp tànt, vün u s’è fermè,
u vèrda nün, u vèrda l’ètar
e dò pus mèta a parlè:
«A l’è on fiö ad trì chìlu e quàtar».
Côśa vöt ch’at dìga, dòp tànt spitè,
as sùm vardè en fàcia l’ün cón l’ètar
e sénsa parlè, as sùm baśè

Annotazioni:

Il sei gennaio 2004, la nostra Gabriella ci ha regalato Vittorio. La quinta stella del mio firmamento sentimentale.

A loro dedico questa filastrocca

PANDEMIA

“ State in casa – State in casa – State in casa”
Lèvta e màn e an ta sôrt mìa
s’at vö véns l’epidemìa.
Televiśòn, giurnèl, Guvèran,
Fôrsa Püblica, Carabinié, Śendàram,
i diśan tüti en sta minéra,
“State a casa, mattino, giorno e sera”
I nigòsi ièn tüti sarè e scansì a ièn vöd e nèt;
s’at vö ar pàn, salàm, cutlèt,
on pô ad vardüra, sitròn e curnèt,
telefùna có’r “tàblet” o “internèt”,
t‘on dìt e fàt e cón pô ad pasiénsa
at rìva à ra providènsa.
At ciàpa spès on cùl ad tùsa,
ciàma u spisiè oa rea Crùś Rùsa.
Gh’è tüt prevìst, gh’è tüt spianè,
rèsta in cà, và mìa a giré!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *